Samuel rád fotí a kedysi sa mu podarilo urobiť niekoľko slušných záberov, vďaka ktorým ho ľudia spoznávajú dodnes. Nikdy by ho nenapadlo, že mu minulosť vženie do náručia mladé dievča.
Nájsť si v mojom veku ako milenku dvadsaťročné dievča nie je jednoduché. Ale nejako sa to vyvrbilo. Nechválil som sa ani kamarátom, pretože sa to skrátka nerobí. A možno by mi tiež neverili…
Stretol som skvelú mladú babu
Pred niekoľkými mesiacmi ma pozvali konferenciu o umeleckej fotografii. Mal som tam krátku prednášku a tiež výstavu niekoľkých svojich starých fotiek. Medzi návštevníkmi bola aj Táňa (20), mladá fotografka, ktorá položila pár otázok a jej záujem ma milo prekvapil. Po skončení prednášky sme sa náhodou stretli pri stolíku s rozlievaným vínom. Rozprávala mi o svojich ambíciách a snoch. Počúval som ju iba na pol ucha. Padla mi totiž do oka a nedokázal som z nej spustiť oči. Je mladá, plná energie av očiach má neuveriteľnú iskru.
Zaujímavé bolo, že čím menej som to hovoril, tým viac sa rozohňovala. Hral som sa na tajomného a ona mi na to skočila. Po druhom alebo treťom pohári bola naša „debata“ celkom neformálna, tu a tam ma držala za ruku. Pozerala sa mi do očí a občas akoby neveriacky krútila hlavou.
Potom sme skončili v nejakej zapadnutej vinárni a ona pokračovala vo svojom monológe. Videl som na nej, že už má trochu upité. Rozpustila si vlasy, hrala sa s nimi a pôsobila rozkošne. Chvíľu som premýšľal nad tým, čo s ňou ďalej. Potom ale zvíťazil rozum. Zohnal som taxík, zaviezol ju na podnájom a šiel domov. Bolo iba desať hodín, ale moja manželka už spala.
https://mimoriadne.sk/2023/06/14/koniec-seniorov-za-volantom-eu-chysta-velke-zmeny-vo-vodicskych-preukazoch/
Našiel som si mladú milenku
V nasledujúcich dňoch som premýšľal nad tým, či sa mám tomuto dievčaťu ozvať. Ale vôbec som nevedel, čo by som jej povedal. Navyše som sa bál, že už ju nemám čím zaujať. Tých niekoľko zaujímavých fotografií som urobil príliš dávno na to, aby som na to dnes dokázal nadviazať. Nezmienil som sa jej o tom, že fotím svadby, rodiny a malé decká…
Asi po týždni som jej číslo vymazal. Lenže potom mi z neznámeho čísla dorazila fotografia. Nebola zlá, bolo v nej čosi dynamického. Ale ja som už na východy slnka trochu alergický. „Ide mi fotenie lepšie ako rozprávanie?“ napísala k tomu Táňa. „Môžem vám odpovedať pri káve?“ skúsil som výstrel do prázdna. Poslala mi selfie, na ktoré žmurkla. Asi to mal byť súhlas, snáď tú mladú generáciu chápem správne.
Jej fotku som cestou do kaviarne nechal vytlačiť na rozmer plagátu. Síce trošku vynikli nedostatky, ale chcel som jej vyraziť dych. A naozaj sa to podarilo. Pozerala sa u hanbnúcej kávy na tú fotku a ja som sa bavil tým, ako ju to ohromilo. To popoludní urobila aj ona niečo pre mňa. Pozvala ma do postele.
