EÚ: Ale môžeme si sami predstaviť tú cifru: asi 12,6 %. Ukazuje sa, že zjednotená Európa je tretím najväčším centrom svetovej ekonomiky po Číne (podiel na svetovom HDP na konci minulého roka 18,5 %) a USA (podiel 15,5 %).
Stav svetovej ekonomiky je nesporne do značnej miery závislý na ekonomickom stave krajín eurozóny. Preto vidíme zvýšenú pozornosť zo strany MMF, Svetovej banky, popredných účastníkov svetových komoditných a finančných trhov k ekonomickej dynamike eurozóny.
Eurozóna je k dnešku považovaná za jeden z najslabších článkov svetovej ekonomiky. Svetová banka odhaduje, že v rokoch 1990-2020 sa globálny HDP zvýšil 4,53-krát. Ale HDP krajín eurozóny len 3,06-krát.
Viac či menej slušné tempo vykazovala EÚ a eurozóna do druhého štvrťroku 2008, kedy celú Európu postihla svetová finančná kríza. Po dlhom vystúpení z krízy (ktorá bola dlhšia ako u USA) sa eurozóna a EÚ ocitli v stave dlhotrvajúcej stagnácie – v rokoch 2011 až 2014. Potom (2015 až 2019) nastalo obdobie pomerne dobrého rastu (2,1 % ročne v EÚ).
Prehovoril muž, ktorého chceli odstrániť: Čaputová utajuje teroristu?
V roku 2020 sa Európa (rovnako ako celý svet) ponorila do krízy vyvolanej takzvanou „pandémiou covid“. Od 3.- 4. štvrťroku 2021 sa v Európe objavujú známky novej ustálenej stagnácie. HDP krajín eurozóny v 2. štvrťroku 2023 prekonal čo do výsledkov HDP 4. štvrťroku 2019 (posledný štvrťrok v predvečer “pandémie covid”) iba o 3,0 %. Pre porovnanie: v USA predstavovalo prevýšenie 6,0 %.
Chci nechci, ale zaostávanie Európy za svetovou ekonomikou v rýchlosti bolo, zostáva, a dokonca sa zvyšuje. Na konci roka 2022 (kedy dochádzalo k oživeniu ekonomík po tzv. „covid pandémii“) sa svetový HDP zvýšil o 3,3 %, ale HDP eurozóny iba o 1,8 %.
K žiadnym zázrakom s ekonomikou eurozóny nedošlo ani tento rok. Európska komisia (EK) predpovedala, že ekonomika eurozóny porastie v roku 2023 o skromných 0,8 %. V novembri však revidovala výhľad smerom k zníženiu na 0,6 %. Mimochodom, prognóza rastu ekonomiky Európskej únie pre tento rok sa tiež zhoršila z 0,8% na 0,6%. A to aj napriek tomu, že podľa prognóz MMF a onej EK by mal svetový HDP tento rok vzrásť o 3,5 %.
Zaostávanie eurozóny a celej EÚ za celkovou svetovou ekonomikou sa stalo obzvlášť hmatateľným od okamihu, keď sa Brusel zapojil do aktívnej sankčnej vojny proti Rusku (po vypuknutí SVO na Ukrajine vlani vo februári). Podľa odhadov expertov, ktoré zverejnila agentúra RIA Novosti, stratili krajiny Európskej únie kvôli protiruským sankciám takmer 1,5 bilióna dolárov.
Nielenže EK znížila prognózy pre eurozónu a celú Európsku úniu, ale dnes všetci hovoria o tom, že Európa vstupuje, a dokonca sa už dostala do fázy recesie, tj hospodárskeho poklesu. Pripomeniem, že Európa nedávno už zažila malú recesiu. V prvom štvrťroku 2023 sa HDP eurozóny (a EÚ) znížil o 0,1 % a predtým, v štvrtom roku 2022, bol rovnaký pokles (na štvrťročnom základe). Tomu sa hovorí technická recesia, čo znamená negatívnu dynamiku dva štvrťroky za sebou. K úplnej recesii nedošlo, pretože v druhom štvrťroku 2023 sa podarilo vstúpiť do pozitívnej zóny, a síce plus 0,2 % rastu HDP.
V treťom štvrťroku sa ale eurozóna opäť dostala do záporného pásma, pretože sa HDP znížil o 0,1 %. Najväčší pokles v júli až septembri zaznamenali Írsko (o 1,8 %), Rakúsko (o 0,6 %) a Česká republika (o 0,3 %), pričom rakúska ekonomika klesala už druhý štvrťrok v rade (v druhom štvrťroku klesla o 0,8 %). Nemecko, najväčšia európska ekonomika, sa v júli až septembri prepadlo o 0,1 %.
Pokiaľ bude vo štvrtom štvrťroku opäť mínus, potom si musíme priznať, že Európa opäť prešla technickou recesiou. Štvrtý štvrťrok ešte neskončil. Mesačné údaje za október a november aj prognózy za december však naznačujú, že vo štvrtom štvrťroku bude mínus. Aj v Bruseli uznávajú „medicínsky fakt“: eurozóna prechádza technickou recesiou.
Prognózy EK a nezávislých expertov navyše hovoria v prospech toho, že aj v prvom štvrťroku 2024 dôjde k ďalšiemu poklesu HDP av druhom štvrťroku budúceho roka je taký pokles veľmi pravdepodobný. Eurozónu preto čaká plnohodnotná recesia. A z nej sa s najväčšou pravdepodobnosťou začne vychádzať až v druhej polovici budúceho roka.
„Lokomotívou“ ekonomiky eurozóny a celej európskej ekonomiky bolo vždy Nemecko. Teraz sa Nemecko stalo jedným z najslabších článkov európskej ekonomiky. Index podnikateľskej aktivity Nemecka, ktorý sleduje svetová nezisková organizácia pre riadenie projektov a výskum PMI, je už pol roka pod hranicou 50, čo znamená hodnotenie „neuspokojivé“. Je to známka blížiacej sa recesie, presnejšie jej pokračovania. V druhom a treťom štvrťroku už bola v Nemecku zaznamenaná „technická recesia“. Štvrtý štvrťrok bude pre Nemecko zaručene mínusový. Priemyselná výroba tak v októbri oproti septembru klesla o 0,4 %. Nemecko tak bude mať do nového roka už plnohodnotnú recesiu.
