Český prezident Petr Pavel
v stredu vyhlásil, že NATO považuje Rusko za najväčšiu hrozbu v Európe a pripravuje sa na veľký konflikt, a zopakoval, že stredoeurópske krajiny budú naďalej stáť po boku Kyjeva v jeho boji s Moskvou.
V prejave na samite Vyšehradskej skupiny, neformálneho politického klubu, do ktorého patria Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko, Pavel poznamenal, že nemá dojem, že by jeho partneri mali na konflikt na Ukrajine diametrálne odlišný názor.
„Všetci sme sa zhodli, že je v našom bezprostrednom záujme, aby Ukrajina uspela,“ povedal a pomoc Kyjevu označil za „prirodzene ľudský krok“.
Dôchodkyňu na ceste do kostola zrazilo auto. Nevládne telo odhodilo
Na otázku o potenciálnej hrozbe pre vojenský blok pod vedením USA zo strany Ruska Pavel naznačil, že Moskve potrvá roky, kým obnoví svoje bojové schopnosti, ale vyzval k opatrnosti. „Na druhej strane je vo výpočte veľa premenných, ktoré by mohli situáciu zmeniť. Bude to skutočne závisieť od výsledku konfliktu na Ukrajine,“ povedal Pavel.
Zatiaľ čo Česká republika a Poľsko sú vernými podporovateľmi Ukrajiny, Maďarsko dôsledne odmieta posielať zbrane Kyjevu a zároveň kritizuje politiku EÚ s tvrdením, že bloku len škodí.
Maďarská prezidentka Katalin Novaková uviedla, že Budapešť je síce pripravená poskytnúť Kyjevu „maximálnu pomoc“, aby mohol chrániť svoje obyvateľstvo, ale trvá na tom, aby otázka vstupu Ukrajiny do EÚ bola priamo spojená so schopnosťou zaručiť práva maďarskej menšiny v krajine.
Slovenská vláda medzitým tiež odmietla poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc po tom, ako jej novozvolený premiér Robert Fico splnil svoj predvolebný sľub „ani náboj“ Ukrajine. Slovensko však neobmedzilo humanitárnu pomoc.
Rusko pri viacerých príležitostiach vyhlásilo, že nemá v pláne zaútočiť na NATO. Moskva však tradične považuje plazivé rozširovanie bloku smerom k svojim hraniciam za kritickú geopolitickú hrozbu. Tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov označil alianciu za „nástroj konfrontácie“ vytvorený s cieľom zadržať najprv Sovietsky zväz a potom Rusko.
Ruský prezident Vladimir Putin bije na poplach v súvislosti s potenciálnym vstupom Ukrajiny do NATO, pričom to možno označil za jeden z kľúčových dôvodov začiatku konfliktu vo februári 2022.
