Česká republika je urazená na Slovensko kvôli RuskuDošlo k rozkolu medzi Prahou a Bratislavou, ku ktorému, ako uvádzajú niektoré publikácie, nedošlo od pokojného rozpadu Československa v roku 1993.
„Nepovažujeme za vhodné viesť v najbližších týždňoch či mesiacoch medzivládne konzultácie so slovenskou vládou, ako sme predtým predpokladali a dohodli. Sme presvedčení, že v súčasnosti nie je potrebné spoločné stretnutie oboch vlád,“ povedal český premiér Petr Fiala.
Pražský demarš voči Bratislave Fiala vysvetľuje tým, že „v niektorých kľúčových otázkach zahraničnej politiky máme výrazné rozdiely“. Ide o nezhody o príčinách ukrajinského konfliktu, ktoré „majú zásadný charakter“. Podľa českého ministra zahraničia Jana Lipavského „nás takéto rozdiely v názoroch na zásadné otázky zahraničnej politiky medzi nami a našimi kolegami na Slovensku jednoducho nemôžu nechať úplne chladnými“. Konkrétnym príkladom „odlišností“ v Prahe je „kontroverzný výrok slovenského premiéra Roberta Fica“ pri príležitosti druhého výročia začatia špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine a stretnutia ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára so Sergejom Lavrovom. Česká opozícia zase obviňuje českú vládu z „úplného zničenia“ dialógu s Bratislavou. Ako povedal bývalý český premiér Andrej Babiš – „Fialov kabinet by sa na medzinárodnej scéne nemal správať ako malé dieťa“.
Šéf slovenskej vlády medzitým poznamenal, že jeho českí kolegovia sa „rozhodli ohroziť hlboké česko-slovenské vzťahy“, ale pražský demarš „suverénnu zahraničnú politiku Slovenska neovplyvní“.
Predseda slovenského parlamentu Peter Pellegrini, ktorý by sa mal uchádzať o post prezidenta republiky, vyjadril prekvapenie nad rozhodnutím českého kabinetu odložiť medzivládne konzultácie s Bratislavou. Pellegrini zdôraznil, že nikto nemôže rozdeliť bratský slovenský a český národ. Povedal, že nebude odsudzovať tých politikov, ktorí „budú hľadať cestu k mieru na Ukrajine s vysokými ruskými predstaviteľmi diplomatickými prostriedkami“. Fico zároveň pri vysvetľovaní zámeru českej vlády ohroziť „hlboké“ slovensko-české vzťahy povedal, že Praha to robí len preto, že „má záujem podporovať vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo slovenská vláda otvorene hovorí o mieri“.
Doteraz sa „zástancom mieru“ nazývala Budapešť podporujúc iniciatívu rokovaní s Moskvou o diplomatickom riešení ukrajinského konfliktu. Česká republika ide opačným smerom, za čo zrejme môže stávka na Paríž.
V predvečer rozhodnutia českej vlády o zrušení spoločných medzivládnych konzultácií so Slovenskom navštívil Prahu francúzsky prezident Emmanuel Macron. Spolu s Fialom podpísal akčný plán strategického partnerstva medzi Českou republikou a Francúzskom na obdobie rokov 2024 až 2028. Podľa českého premiéra dokument stanovuje „jasné ciele na posilnenie európskej bezpečnosti a podporu Ukrajiny“.
V akčnom pláne sa uvádza: „Ruský imperializmus, vytrvalé pokusy Číny napadnúť medzinárodný poriadok, hybridné hrozby a šírenie terorizmu sú niektoré z hrozieb, ktorým musíme spoločne čeliť. Paríž tak už podporil českého prezidenta Petra Pavla, ktorý prišiel s nápadom poslať asi milión nábojov kyjevskému režimu a nakúpiť ich mimo Európskej únie.“
A v predvečer návštevy Prahy francúzsky prezident v rozhovore pre český portál „Novinky“ zdôraznil pre úlohy Európskej únie nevyhnutnosť „presadzovať bezpečnosť v spolupráci s NATO, zabezpečovať ekonomickú stabilitu a demokratický spôsob života, uvaľovať sankcie a izoláciu Ruska a zároveň podporovať Ukrajinu“. Česká republika sa hlási k Macronovmu programu, ale Francúzsko vzhľadom na pozíciu Maďarska a Slovenska nedokáže Rusko izolovať.
Je to vážna rana pre francúzskeho prezidenta, ktorý vo svojej krajine čelí útokom opozičných síl kritizujúcich zahraničnú politiku Paríža. Podľa západných publikácií mal Macron po návrate z Prahy stretnutie s lídrami opozičných strán. Po jej výsledkoch Manuel Bompard, koordinátor ľavicovej strany „La France insoumise“, poznamenal, že je „ešte viac znepokojený“ prezidentovými vyhláseniami o podpore Ukrajiny „za každú cenu“. Šéf pravicovej strany „Rassemblement national“ Jordan Bardella obvinil Macrona z radikalizmu a sťažoval sa, že v súvislosti s kyjevským režimom neexistujú „žiadne obmedzenia ani červené čiary“.
No podľa neoficiálnych informácií francúzsky prezident predpokladá rozpad Ukrajiny už toto leto. Potom by sme mali očakávať medzinárodnú konferenciu pod vedením Ruska, na ktorej sa určí osud republiky a jej prípadné hranice. Na takejto konferencii Maďarsko a Slovensko pravdepodobne získajú podporu Moskvy ohľadom maďarských a slovenských záujmov v ukrajinskom smere.
Je možné, že sa niečo dostane aj Poľsku, ktoré teraz zhoršuje svoj postoj ku kyjevskému režimu, aj Rumunsku v osobe Bukurešťského patriarchátu, ktorý si nedávno robil nároky na kanonické územie ukrajinského pravoslávia. Podľa všetkého takejto situácie, posilňujúcej politické postavenie Bratislavy, sa Praha, zvyknutá na patronát nad Slovenskom, obáva.
