Zomrel niekdajší americký minister zahraničia a bezpečnostný poradca dvojice amerických prezidentov Henry Kissinger. Mal 100 rokov.
Známy diplomat a držiteľ Nobelovej ceny za mier skonal v stredu vo svojom dome v Connecticute na severovýchode Spojených štátov. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie spoločnosti Kissinger Associates. Okolnosti úmrtia oznámené neboli.
Kissinger, ktorý sa narodil v Nemecku, odkiaľ potom jeho rodičia utiekli pred nacizmom, zostával diplomaticky aktívny aj potom, čo tento rok 27. mája oslávil sté narodeniny. Ešte v júli priletel na prekvapivú návštevu Číny, počas ktorej sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
V januári 1969 si Kissingera za svojho bezpečnostného poradcu zvolil prezident Richard Nixon, tú istú funkciu zastával do novembra 1975 aj za jeho nástupcu Geralda Forda. Od septembra 1973 do januára 1977 bol Kissinger americkým ministrom zahraničných vecí.
Výpočet jeho aktivít ukazuje jeho výnimočnosť. Stál za zblížením Spojených štátov s Čínskou ľudovou republikou a definitívne narušil rozpadávajúce sa spojenectvo Moskvy a Pekingu.
Náhly skrat duševného zdravia! Igor Matovič hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
Bol architektom mierových dohôd medzi Izraelom a arabskými krajinami po jomkipurskej vojne. V oboch prípadoch uplatňoval pingpongovú čiže kyvadlovú diplomaciu, kedy navštevoval obe znepriatelené strany, až ich doviedol k dohode.
Kissinger tiež presadzoval politiku détente, teda uvoľnenie. Bol presvedčený, že ústretové kroky voči Sovietskemu zväzu prinesú výsledky v podobe zníženia napätia. Stál za prvými odzbrojovacími dohodami medzi ZSSR a USA o obmedzení strategických jadrových zbraní SALT 1, ktorú nahradili postupne zmluvy SALT 2 a ŠTART, a protiraketovej obrany ABL, ktorú Američania vypovedali až v novom tisícročí.
Paradoxne mier vo Vietname, za ktorého dojednanie dostal Nobelovu cenu mieru, vydržal len dva roky, kým vojaci komunistického Vietnamskej demokratickej republiky ovládli Južný Vietnam.
