SLOVENSKO /UK: Odhalený príbeh slovenskej emigrantky spôsobil šok v britských mediálnych kruhoch. Noviny Daily Mail informovali, že Slovenka, ktorá dlhé roky pracovala v BBC, zároveň fungovala ako agentka československého komunistického režimu. Denník o tom napísal na základe dokumentov, ku ktorým sa dostal v archívoch v Prahe.
Údajnou agentkou bola Terézia Javorská. Komunistická špiónka v srdci BBC – s týmto titulkom Daily Mail začína správu o nej. Poukázal pritom na to, že podľa bezpečnostných expertov ide vôbec o prvý odhalený prípad agenta pracujúceho v britskom verejnoprávnom rozhlase a televízii od začiatku studenej vojny.
Vedúca slovenskej sekcie
Javorská sa dostala do Británie v tínedžerskom veku. Do Anglicka sa jej podarilo prísť v roku 1969. Najprv si zarábala na život ako pestúnka. Potom vyštudovala sociológiu na univerzite v Londýne. Vysokoškolské vzdelanie jej otvorilo dvere do mediálneho priestoru. „Do BBC nastúpila po promócii v roku 1976 a neskôr sa stala vedúcou slovenskej sekcie, ktorá pracovala popri českom oddelení,“ uviedol Daily Mail. Venovala sa rozhlasovej tvorbe.
Špionáž pre Rusov robil poslanecký asistent, príslušník SIS či prorektor
Bývalí kolegovia Javorskej o nej hovoria, že vyzerala atraktívne, ale na druhej strane poznamenali, že v redakcii nebola veľmi obľúbená, čo vyplývalo aj z jej tvrdých pracovných metód. Zo spisu Štátnej bezpečnosti (ŠtB) vyplýva, že napriek tomu, že v Británii sa tešila priaznivej finančnej situácii, tajne sympatizovala s československým komunistickým režimom, ktorý považovala za spravodlivejší v porovnaní so zriadením kapitalistických krajín.
Daily Mail zistil, že Javorská súhlasila so spoluprácou s ŠtB v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia. Podľa britského denníka ju zlanáril československý agent s diplomatickým krytím na jednom večierku v Londýne. „Má prístup k interným informáciám o spravodajstve britských masmédií proti krajinám socialistického východného bloku a politickým správam. Vďaka kontaktom s objektmi záujmu má dobré predpoklady na vyhľadávanie a hodnotenie vhodnosti jednotlivcov,“ hlásil do Prahy rozviedčík.
Ochotná plniť úlohy
Javorská sa spočiatku obávala, či má spolupracovať s ŠtB, pretože v roku 1984 Británia vyhostila dvoch odhalených československých špiónov. Zo spisu z decembra 1985 však vyplýva, že nakoniec prikývla. Styčný dôstojník oznámil do svojej pražskej centrály, že Javorská je ochotná „plniť naše úlohy“. V správe doplnil toto: „Doteraz sme s ňou absolvovali trinásť stretnutí, počas ktorých odovzdala informácie o československých nepriateľských emigrantoch v krajine a o ich aktivitách a tiež o stave vecí v českej a slovenskej sekcii BBC.“
Exkolegovia Javorskej si podľa britského denníka spomínajú, že zvykla negatívne reagovať na zaraďovanie príliš kritických správ o československom komunistickom režime. Nijaké podozrenie zo špionáže však nikdy nevyvolala. Mimochodom, bola známa tým, že pravidelne chodievala do kostola. Podľa archívov sa Javorská stala plnohodnotnou agentkou v auguste 1987. Vyznieva prinajmenšom prekvapujúco, že sa dala do služieb ŠtB v období, keď odolnosť totalitného režimu v Československu už nebola taká silná ako niekoľko rokov predtým, než nastal závan sovietskej perestrojky po príchode Michaila Gorbačova k moci na jar 1985.
Bezpečnostný poradca Andor Šándor: Špiónov je tu viac
Javorská mala krycie meno Vora. Jej riadiacim dôstojníkom bol Jan Pavlíček (diplomat pôsobiaci aj ako agent), ktorého napokon britská vláda v apríli 1989 vyhostila. Tajná činnosť Slovenky sa skončila po novembri 1989, keď sa československý komunistický režim zrútil, tvrdí Daily Mail. Ešte ďalších šestnásť rokov ale vykonávala vedúcu funkciu v BBC.
Signál s igelitovou taškou
Počas stretávania s Pavlíčkom postupovala veľmi obozretne. Keď prichádzala na dohodnutú schôdzku, signalizovala, či je všetko v poriadku alebo má podozrenie, že by ju niekto mohol sledovať. Igelitovú tašku zo známeho londýnskeho nákupného centra niesla v pravej ruke, ak sa cítila bezpečne, naopak, v ľavej ruke ju držala v prípade, že tušila, že nemá stopercentnú istotu.
Slovenské rozhlasové vysielanie BBC trvalo do roku 2005. Javorská bola až dovtedy šéfka slovenskej sekcie.
„Posledné vysielanie slovenskej redakcie BBC by malo odznieť v utorok 20. decembra 2005, teda 66 rokov potom, čo sa slovenčina na vlnách BBC ozvala po prvý raz. Vtedy sa naše vysielanie šírilo pod znelkou Volá Londýn!“ oznámila Javorská na slovenskojazyčnej webovej stránke BBC.
Daily Mail oslovil so žiadosťou o reakciu jej príbuzných, tí sa však odmietli vyjadriť. Stanovisko 73– ročnej Javorskej noviny nepriniesli. Z textu nie je jasné, či je ešte schopná komunikovať. Pred tromi rokmi utrpela úraz pri autonehode, odvtedy žije v starobinci. Keď sa dokázala sama o seba postarať, žila vo svojom byte vo vyhľadávanej londýnskej štvrti Kensington. Daily Mail napísal, že hodnota jej bytu predstavovala 1,5 milióna libier.
Javorská mohla byť nepochybne veľmi cenným zdrojom informácií ŠtB, pretože sa poznala aj so slovenskými politickými emigrantmi v Británii. Ako šéfka slovenskej sekcie mala zároveň voľný prístup na dôležité podujatia v Londýne. A nielen tam. Na internete je síce o nej minimum správ, no dá sa napríklad nájsť informácia, že v novembri 1988 pricestovala do Talianska, kam totalitný režim výnimočne umožnil vycestovať Alexandrovi Dubčekovi, hlavnej osobnosti reformného procesu z roku 1968. Dubček si vtedy prišiel do Bologne prevziať čestný doktorát, ktorý mu udelila tamojšia univerzita. Medzi tými, čo mu tlieskali, bola zjavne aj agentka ŠtB.
Hovorca BBC pripustil, že pôsobenie Javorskej v službách československej komunistickej tajnej služby je pre vedenie britského verejnoprávneho vysielateľa novinkou. „Toto je prvý raz, čo sa BBC dopočula o týchto historických obvineniach, ktoré budeme brať vážne,“ citoval ho Daily Mail. „BBC World Service je všeobecne uznávaná ako kľúčový zdroj nestranných správ počas studenej vojny aj mimo nej,“ dodal.
Kým u BBC ide o prvý odhalený prípad pôsobenia komunistickej agentky v jej štruktúrach, iná rozhlasová stanica, ktorú v Československu za bývalého režimu tajne počúvali státisíce poslucháčov, mala s infiltrovanými špiónmi už dávno svoje neblahé skúsenosti.
V Česku i na Slovensku doteraz rezonuje meno Pavla Minaříka, dnes už 78-ročného bývalého agenta ŠtB a neskôr podnikateľa. Bývalý hlásateľ Československého rozhlasu sa v roku 1967 stal tajným spolupracovníkom komunistickej tajnej služby s krycím menom Ulyxes a neskôr Play.
V roku 1969 ho Štátna bezpečnosť vyslala do Západného Nemecka, kde pracoval v Mníchove ako redaktor americkou vládou financovaného Rádia Slobodná Európa. Pôsobil tam až do roku 1976, keď sa vrátil do Československa, kde ho komunistický režim využil na diskreditačnú kampaň proti RFE.
Pavel Minařík na snímke z roku 2009.
Minařík tvrdil, že v „štvavej vysielačke“ Slobodná Európa pôsobil ako pracovník československej rozviedky, čo bola ale podľa Českého rozhlasu pravda len na papieri.
Kapitána z neho urobil až po návrate vtedajší minister vnútra, ktorý ho tiež spätne od roku 1968 prijal do Zboru národnej bezpečnosti, čím mu okrem iného zabezpečil vysoký plat i výsluhový dôchodok.
Počas svojho šesťročného pôsobenia v redakcii Rádia Slobodná Európa Minařík odovzdával ŠtB kľúčové informácie o jej chode aj zamestnancoch. Z vlastnej iniciatívy navrhol vykonať aj bombový útok v sídle RFE. Akciu napokon neuskutočnil, ale v apríli 1981 sa o ňu pokúsila rumunská komunistická tajná služba Securitate. Pri výbuchu vtedy utrpeli zranenia štyria ľudia.
o služieb ministerstva vnútra Minařík odišiel v roku 1990 v hodnosti plukovníka a stal sa súkromným podnikateľom. Založil bezpečnostnú agentúru, na ktorú mu vysokou sumou prispela Komunistická strana Československa. Neskôr figuroval ako konateľ alebo spoločník v ďalších firmách.
Bývalý agent ŠtB si napriek tomu istý čas posedel za mrežami. Súd ho v roku 2009 poslal na štyri roky do väzenia za poisťovací podvod spáchaný v roku 1996.