Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) ešte nevyhlásil tender na cestné radary, ktoré by mali zvýšiť bezpečnosť šoférov aj chodcov. Pôvodné obstarávanie šéf rezortu zrušil začiatkom roka, podľa neho bolo zle nastavené. Zároveň chce priniesť iné technologické riešenie, ktoré bude lacnejšie a ktoré už funguje v susedných krajinách. Analytici síce nápad chvália, u susedov však so zavedením zmeny neboli spokojní ani šoféri, ani policajti.
Náprava tendra nejde podľa avizovaného plánu. Verejné obstarávanie na nákup radarov a softvéru na ich obsluhu a prevádzku v sume 72,7 milióna eur bolo zrušené koncom januára. Verejnú súťaž vlani spustila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, súčasný minister vnútra Šutaj Eštok však s jej podmienkami nebol spokojný. Označil ju za „mačkopsa“, lebo zákazka bola podľa neho neprehľadná a rezort pri nej evidoval stovky pripomienok od uchádzačov.
Rezort tiež vysvetľoval, že zákazku chce rozšíriť o ďalšie technologické možnosti a zaobstarať takzvané úsekové radary. „Je to štandard, ktorý dnes v rámci Európy je, a preto sme to doplnili do súťaže,“ vysvetľoval Šutaj Eštok. Nový tender však ministerstvo doteraz nevyhlásilo, hoci podľa pôvodného plánu malo ešte v apríli zazmluvniť dodávateľa a v decembri rozbehnúť inštalovanie radarov popri cestách.
Ministerstvo vnútra pre Pravdu uviedlo, že prípravy nového verejného obstarávania sú vo finálnej fáze a rezort avizuje spustiť súťaž do konca júla. Zo stanoviska rezortu tiež vyplýva, že cena nového tendra bude o necelých päť miliónov nižšia v porovnaní so zrušeným, hoci počet radarov a analytických kamier má zostať rovnaký. „Predpokladaná hodnota zákazky je stanovená na 68 miliónov eur bez DPH (81,6 milióna eur s DPH). V tejto sume je zarátané obstaranie cestných rýchlomerov, analytických kamier, zdrojov energie, transakčný modul, dopravné značenie, profylaxia, údržba, servis a rozvoj, prenos súborov a taktiež opcia,“ informoval rezort.
Polovica tejto sumy by mala byť uhradená z prostriedkov plánu obnovy, ministerstvo vnútra má na nákup vyčlenených okolo 30 miliónov eur. Zvyšok sumy, teda necelých 40 miliónov eur, by mal rezort hľadať v štátnej pokladnici. Tieto prostriedky by boli potrebné len v prípade, že štát sa rozhodne využiť opciu, teda možnosť zaobstarať od vysúťaženého dodávateľa ďalšie radary, vysvetlilo pre Pravdu ministerstvo.
