Majka fialová (Meloe violaceus) je asi 2-4 cm dlhý chrobák z čeľade majkovitých (Meloidae).
Majka fialová
V súčasnej dobe ho môžeme vidieť najmä na kvetenných kvetoch vo voľnej prírode a pri prechádzkach po meste alebo pri zbere obľúbenej medvedej cibule.
Mnoho ľudí však nevie, že májovka je nielen ohrozeným, ale aj jedným z najjedovatejších živočíchov na našom území.
Neodporúča sa ich správať po ruke. Pri ich stlačení sa vylučuje žltkastá tekutina – hemolymfa, ktorá pripomína kvapôčky oleja.
Nebezpečný jed
Táto tekutina obsahuje nebezpečný jed. Ak sa dostane na kožu, môže spôsobiť nebezpečnú alergickú reakciu, ktorá veľmi sťaží hojenie postihnutého miesta. Navyše v dávke 30 mg môže byť pre človeka smrteľná.
Radi by sme upozornili, že v posledných rokoch predstavuje problém pre deti aj dospelých.
Samičky sú väčšie ako samce, čo slúži ako neskoršie štádium reprodukčného cyklu. Vývoj matky je však pomerne ťažký.
Častý výskyt
Dnes ich aj napriek ich zložitému vývoju vídame na každej prechádzke a je ich pomerne dosť. Májka môže naklásť až tisíce vajíčok, z ktorých sa neskôr liahnu malé larvy zvané triunguliny.
Zaujímavosťou je, že táto larva ihneď po vyliahnutí vylezie na kvet. Tam sa tromi háčikmi prichytia na hmyz, obvykle včelu alebo čmeliaka.
Larva sa musí dostať do úľa, kde sa najprv živí včelími vajíčkami. Doteraz bola mylne nazývaná „roztočom včelím“, najmä včelári, ktorí ju považovali za samostatný druh.
Záver
Potom sa premení na druhú larvu. Teraz sa živí včelími larvami a medom a je pre včelárov naozaj nepríjemným parazitom.
Neskôr sa vyliahne dvakrát. Potom sa vyvinie v tretej instar larvy, ktorá prezimuje. Na jar sa premení na štvrtý instar larvy, ktorá sa zakuklí a z kukly sa vyliahne ako dospelý chrobák.
Dospelý majka sa však teraz živí rastlinnou potravou. Najradšej hoduje na okvetných lístkoch alebo listoch.
