Gitarista, skladateľ, spevák a člen skupiny Elán Ján Baláž v rozhovore pre Diskusiu na palete hovorí o hudbe, vzdelávaní, zdecimovanom školstve produkujúceho sekundárnych analfabetov, nútení detí memorovať nepodstatné informácie a tie podstatné nememorovať, vyprázdňovaní slovenského jazyka, novodobej podobe výchovy, umení a súčasnej spoločnosti.
Spitý Heger pod vianočným stromčekom: Ľuďom som zlepšil život! Zaslúžim si veľa darčekov…
Na úvod odpovedá na otázku, či bude značka skupiny Elán fungovať aj po smrti Vaša Patejdla a budúcoročných koncertoch Elán 70. Vysvetľuje, prečo Elán, ktorý sa stal súčasťou tzv. veľkej éry slovenskej populárnej hudby, dosiahol fenomenálny úspech u fanúšikov mnohých vekových kategórií.
Pripúšťa, že dnešní mladí ľudia v kontexte dnešnej “zrýchlenej doby” vnímajú hudbu povrchnejšie, ako kedysi. Poznamenáva, že sa to týka nielen muziky, ale aj kvality vzdelávacieho procesu. Napriek širokým možnostiam prístupu k informáciám má podľa neho “digitálna generácia” veľmi slabé znalosti. Je presvedčený, že medzi hlavné dôvody patrí fakt, že mladí prestali čítať.
Dnes striedavo žije na Slovensku a vo Švajčiarsku, kde študuje a hrá hokej jeho pätnásťročný syn. Porovnáva úroveň vzdelávania medzi oboma krajinami a konštatuje výrazne vyššiu úroveň tamojšieho školstva oproti slovenskému. Ako dodal, niekdajšia vysoká kvalita nášho vzdelávacieho systému je minulosťou. Vyzdvihuje aj švajčiarsky politický systém priamej demokracie s dominantným prvkom referenda, rovnako ako tamojšie vlastenectvo, úctu k tradíciám a konzervativizmus.
Bývalý premiér a minister financií praje ľuďom na Vianočne sviatky po smrti nebeské kráľovstvo.
V ďalšej časti rozhovoru v súvislosti s národnou identitou a vlastenectvom sa opäť doktol témy tvorby Elánu a jeho unikátnych textov. Reaguje na moderátorovo konštatovanie, že anglicky spievaná hudobná produkcia je dnes v slovenských médiách v prevahe. Hovorí o ekonomických záujmoch globálneho šoubiznisu, ktorý presadzuje anglosaskú produkciu a je ľahostajný k národnej kultúre. Pripomína, že napríklad rádiá na Slovensku sú väčšinou v zahraničných rukách.
Hovorí o ústupe slovenčiny aj v každodennom živote a čoraz masívnejšom prenikaní angličtiny do nášho jazyka. Relácia pokračuje debatou o časti piesňovej tvorby Elánu, ktorá najmä v postrevolučnom období reflektuje vážnejšie spoločenské témy. Vraví, že základom úspechu skladieb tohto druhu je ich pravdivosť, vďaka čomu sa s nimi poslucháči rýchlo stotožnia. Odpovedá tiež na otázku, ako chápe dnes veľmi frekventovaný pojem politická korektnosť. Myslí si, že skutočne slobodnú dobu ľudská história nikdy nepoznala, bolo to len o tom, či sa ľuďom žije lepšie alebo horšie po sociálnej stránke.
