Podľa správy Pentagónu, ktorá bola vo štvrtok doručená Kongresu, rastie čínsky jadrový arzenál rýchlejšie, než USA pôvodne predpokladali. Tieto informácie prichádzajú v čase, keď zákonodarcovia vo Washingtone trvajú na tom, že USA musia byť pripravené na súčasné vojny s Ruskom a Čínou.
V najnovšej správe o vojenskej sile Číny vojenskí predstavitelia tvrdia, že Čína v máji vlastnila viac ako 500 funkčných jadrových hlavíc, čo je o 100 viac ako rok predtým.
V správe sa ďalej uvádza, že do roku 2030 bude mať Čína pravdepodobne viac ako 1 000 operačných hlavíc. Hoci aj posledné dve správy o vojenskej sile Číny poukazovali na rok 2030 ako na rok, keď Čína prekročí hranicu 1 000 jadrových zbraní, plánovači Pentagónu sa predtým domnievali, že ázijskej superveľmoci bude trvať dlhšie, kým dosiahne 500.
„V nasledujúcom desaťročí bude [Čínska ľudová republika] pokračovať v rýchlej modernizácii, diverzifikácii a rozširovaní svojich jadrových síl,“ uvádza sa v správe. „V porovnaní s úsilím [Ľudovej oslobodzovacej armády] o jadrovú modernizáciu pred desiatimi rokmi súčasné úsilie prevyšuje predchádzajúce pokusy rozsahom aj komplexnosťou.“
Okrem hlavného čísla 500 bojových hlavíc sú presné detaily čínskeho jadrového programu nejasnejšie. Správa Pentagónu uvádza, že Peking „pravdepodobne“ použije svoje najnovšie reaktory s rýchlymi neutrónmi na výrobu plutónia potrebného na rozšírenie svojho arzenálu a „pravdepodobne v roku 2022 dokončil výstavbu svojich troch nových silových polí na tuhé palivo“.
Čína tiež uviedla do prevádzky nové balistické rakety na báze síl a balistické rakety odpaľované z ponoriek, z ktorých posledné môžu dosiahnuť kontinentálne Spojené štáty z čínskych vôd, tvrdí sa v správe.
Jadrové kapacity Číny stále zaostávajú za kapacitami USA a Ruska. Podľa údajov, ktoré v júni zverejnil Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru, majú USA 5 244 jadrových hlavíc, zatiaľ čo Rusko má najväčšie zásoby na svete – 5 899.
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v piatok na správu reagovala: „Čína je pevne odhodlaná dodržiavať obrannú jadrovú stratégiu a vždy udržiavala naše jadrové kapacity na minimálnej úrovni, ktorú si vyžadovala národná bezpečnosť.“
„Pokiaľ ktorákoľvek krajina nepoužije alebo sa nevyhráža použitím jadrových zbraní proti Číne, nemusí sa obávať, že by ju ohrozovali čínske jadrové zbrane,“ dodala Mao.
Čína a India sú jediné dve jadrové mocnosti, ktoré zachovávajú politiku „nepoužiť jadrové zbrane ako prvé“, pričom obe sa zaviazali použiť jadrové zbrane len v prípade, že budú napadnuté.
Vo Washingtone minulý týždeň komisia Kongresu pre strategické postoje vyzvala na masívne rozšírenie jadrového arzenálu USA a ich jadrovej triády (balistické rakety, ponorky schopné niesť jadrové zbrane a strategické bombardéry), aby zvládli prípadnú vojnu proti Rusku aj Číne. Hoci komisia neuviedla, ako by k tejto hypotetickej vojne došlo, uviedla, že „môže existovať konečná koordinácia medzi [Ruskom a Čínou], ktorá nás dostane k tejto konštrukcii dvoch vojen“.
