Ľuďom, ktorým boli injekčne podané „vakcíny“ proti Covidu-19, je čoraz častejšie diagnostikovaný nový typ ochorenia, ktoré nazývajú „wexaský syndróm“ (anglicky WEXAS syndrome).
Ide o autoimunitné zápalové ochorenie, ktoré bolo prvýkrát objavené v roku 2020 v čase, keď bola spustená masová očkovacia kampaň.
Wexaský syndróm (skratka pre vakuoly, enzým E1, viazaný na X chromozóm, autozápalový, somatický syndróm) je spôsobený mutáciami v bunkách vrodenej imunity, ako aj somatickou mutáciou génu UBA1, ktorý sa nachádza na chromozóme X.
Väčšina zápalových ochorení je mimochodom spôsobená dysfunkciou, ktorá vzniká v bunkách adaptívnej imunity.
Doktor Bukovský zvíťazil v súdnom spore s portálom Startitup: „Práva patria bdelým!“
„Somatické mutácie sa nedajú dediť, čo znamená, že jednotlivci túto mutáciu získajú neskôr v živote,“ vysvetľuje portál The Epoch Times o tejto chorobe.
„Mutácia ovplyvňuje kmeňové bunky v kostnej dreni. Bunky dozrievajú na špecializované imunitné bunky, ktoré cirkulujú v krvnom obehu. Imunitné bunky nesúce mutáciu UBA1 sú vysoko zápalové a akonáhle sa ich nahromadí dostatočný počet, u pacientov sa začnú objavovať symptómy ochorenia.“
Dávajte si pozor na Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), ktorá chce kontrolovať a vládnuť nad svetom pod zámienkou ochrany pred covidom a inými „hrozbami“.)
Autoimunitný zápal spôsobený covidovými vakcínami
Ešte v apríli francúzski vedci informovali o prípade 76-ročného muža, ktorému takmer okamžite po tom, čo bol zaočkovaný proti covidu mRNA vakcínou od spoločnosti Pfizer, diagnostikovali wexaský syndróm.
Medzi jeho príznaky patrili jemné hrčky pod kožou, vyrážky a fialové škvrny na končatinách.
Kožné problémy sú bežne hlásené u pacientov s wexaským syndrómom a tento muž nebol výnimkou. Neskôr mu odborníci určili, že má mutáciu UBA1, ktorá je súčasťou choroby.
„Zriedkavý výskyt wexaského syndrómu a krátky čas troch dní medzi očkovaním a nástupom príznakov silne naznačovali úlohu vakcíny ako spúšťača ochorenia,“ napísali autori štúdie z Drôme Nord Hospitals.
U ďalšieho pacienta, 72 ročného muža, sa objavili podobné príznaky a k tomu aj horúčka, únava, kašeľ a hlboká žilová trombóza. Pôvodne mu nesprávne diagnostikovali „dlhý covid“, no neskôr sa preukázala rovnaká mutácia génu UBA1 ako u prvého pacienta.
„Podľa mojich skúseností je nepravdepodobné, že by wexaský syndróm mohol byť spustený infekciou alebo očkovaním proti Covidu-19,“ komentovala doktorka Sinisa Savicová, imunologička a docentka na univerzite v Leedse.
„Vieme, že ako ľudia starnú, vyvíjajú sa v kostnej dreni rôzne druhy mutácií… Preto sa vexaský syndróm vo veľkej miere vyskytuje u staršej populácie.“
Typicky sa wexaský syndróm vyskytuje u mužov starších ako 50 rokov. Infekcie aj očkovanie môžu spustiť, urýchliť alebo zhoršiť príznaky u ľudí, ktorí sú už na ceste k jeho rozvoju.
„Čokoľvek, čo spustí imunitnú odpoveď, môže spôsobiť dočasné zhoršenie symptómov,“ dodala doktorka Savicová. „Nemyslím si, že o tom existuje nejaká pochybnosť.“
U špecializovaných imunitných buniek sa zistilo, že iba vrodené imunitné bunky môžu vykazovať mutáciu UBA1. Adaptívne imunitné bunky tvoria to, čo je známe ako „tretia“ alebo posledná línia obrany proti chorobe, pričom sa nezistilo, že by tieto bunky niesli mutáciu UBA1.
Dr. Savicová verí, že adaptívne imunitné bunky, vrátane T a B buniek, pravdepodobne nedokážu prežiť dostatočne dlho na to, aby sa stali špecializovanými, ak u nich náhodou vznikne mutácia génu UBA1.
