Nedeľný program na konferencii GLOBSEC začal o deviatej hodine „stredoeurópsky“ panel, diskutujúci o úlohe tohto regiónu v dnešnej meniacej sa Európe. Jacques Chirac pred rokmi „privítal“ stredoeurópske štáty v Európe poznámkou, že „prepásli dobrú príležitosť mlčať“. Účastníci panelu sa zhodli, že tento región mlčať nebude a nemá.
Jedným z diskutujúcich pod moderáciou pražského dopisovateľa BBC Roba Camerona bol aj predseda prípravného výboru tohtoročnej konferencie Petr Kolář.
Vedľa neho sedel Ivan Korčok, tohtoročný slovenský prezidentský kandidát, poľská prezidentka Centra pre medzinárodné vzťahy Margolzata Bonikowská a Valbona Zenelli z organizácie Atlantic Council.
„Stredná Európa sme my. Sú to vlastne dva regióny, jeden postkomunistický, a potom Nemecko s Rakúskom, Švajčiarsko, možno Taliansko. Bol tu projekt Visegrádskej spolupráce, ktorým sme sa chceli identifikovať ako Stredoeurópania, svojou históriou, svojou spoločnou skúsenosťou a ambíciou vstúpiť do NATO,“ vysvetľoval niekdajší český diplomat.
Potom dal k dobru historku kuriózne zhrňujúci tento región, keď ho v raných deväťdesiatych rokoch v USA predstavovali ako zástupca „Jugoslovakia“
Spomínal, ako Slovensko sa za Mečiara v prístupe do západných inštitúcií zdržalo, ale potom sa dokázalo spamätať tak, že v minulých rokoch Kolář susedom veľmi závidel ich prezidentku, stojacu na „správnej strane histórie“.
„A teraz máme skvelého prezidenta my,“ dodal s úsmevom.
Ivan Korčok poďakoval svojmu „kolegovi a priateľovi“. „My dnes máme problém s naším premiérom, a naši českí priatelia ten problém budú možno mať budúci rok,“ začal.
Ku Kolárovmu vymedzeniu strednej Európy poznamenal: „Ja budem ešte provokatívnejší. Pre mňa je to rakúsko-uhorská monarchia bez západného Balkánu“. Nemecko by do regiónu nepočítal.
Odmietol, aby stredná Európa bola špecifickou politickou entitou. „V mojom pohľade by to mala byť integrovaná súčasť politického Západu,“ opísal. Západ, to sú pre neho krajiny definované slobodou, a zemepisne pokojne môžu ležať vo východnej Ázii, čo niektoré tiež ležia.
Poľská zástupkyňa sa najskôr s úsmevom ohradila, že predtým moderátor definoval strednú Európu ako „región štrúdľa“. Poľsko má podľa nej svojbytnú kuchyňu a svojbytnú kultúru, a napriek tomu do tohto regiónu patrí.
„Musíme rozlíšiť dve definície: Stredná Európa a Stredovýchodná Európa,“ myslí si. „Stredná Európa, to je Mitteleuropa. Nemecký a rakúsky koncept. To pre nás ako pre Poľsko znamená, že nebudeme existovať,“ zamyslela sa nad pojmom z devätnásteho storočia.
Aj dnes, keď je poľská štátnosť nespochybniteľná, sa pri tomto pojme podľa nej bavíme o dominantnom regionálnom vplyve Nemecka.
Poľsko sa skôr prikláňa ku konceptu „stredovýchodnej Európy“, ktorej východná hranica je vedená hranicou nášho písma.
„Stredoeurópsky koncept má najmä dnes určite význam v diskusiách o európskej budúcnosti,“ myslí si s ohľadom na aktuálne dianie.
Zástupkyňa Atlantickej rady ponúkla pohľad z vonku, v ktorom sú stredoeurópske štáty pevnou súčasťou EÚ aj NATO. Európskej únii dnes tento región z jej pohľadu dodáva dynamiku a nové podnety.
Z jej pohľadu ale skôr než stredná Európa existuje „východný koridor“, siahajúci od baltských štátov až na Balkán.
Potom sa diskutovalo o hraniciach. Moderátor pripomenul, že nielen Vladimír Putin v roku 2016 povedal, že Rusko nemá hranice nikde, ale aj Viktor Orbán stále premýšľa o nejakom „veľkom Maďarsku“.
Podľa Korčoka spory o hranice len ukazujeme svetu, spojencom aj nepriateľom, že sme rozdelení, a to nie je žiaduce.
Potom sa debata presunula k vývoju v regióne v posledných rokoch. Petr Kolář spomínal, že za prezidenta Havla ponúkalo Československo a potom Česká republika zaujímavý príbeh premianta v návrate slobody aj budovaní trhovej ekonomiky.
„Teraz sme späť. Náš príbeh už nie je taký romantický, ale podieľame sa na rade iniciatív“.
Medzi otázky z publika prišiel jeden veľmi provokatívny: Bude stredná Európa v roku 2030 bez Fica, Orbána alebo Kaczynského?
