Parížske klimatické ciele neprešli testom nákladov a prínosov

Clima
Zdieľaj

Klimatická agenda má za cieľ zničiť životnú úroveň najmä v rozvinutých krajinách, čo by znamenalo nielen ukončenie ekonomického rastu, alebo ako sa niekedy hovorí „nerast,“ ale skôr návrat do dôb, kedy neboli nielen fosílne palivá.

Krajiny, ktoré budú aj naďalej presadzovať realizáciu tejto vylúčenej agendy, na tom samozrejme budú najhoršie. Prestanú byť konkurencieschopné, zrúti sa priemysel aj poľnohospodárstvo.

Presne touto cestou sa už vydala Európa a nezdá sa, že by to hneď tak skončilo. Pritom fakty jasne ukazujú, že pokračovanie tejto politiky je cestou do pekiel…

Nová komplexná analýza skúma, či implementácia cieľov emisnej politiky Parížskej dohody prinesie viac úžitku ako škody. Výsledkom je vytriezvenie, ktoré by malo znepokojiť aj klimatické fanatiky.

Nemôžeme zničiť našu ekonomiku len preto, že si niekto myslí, že to bude mať nepravdepodobný teplotný efekt.

Väčšina Maďarov je proti členstvu Ukrajiny v EÚ, ukázal prieskum

Bez ohľadu na to, či má znižovanie emisií skleníkových plynov skutočne vplyv na vývoj globálnej teploty alebo nie – implementácia zákonov, predpisov a opatrení v tomto ohľade zaručene ovplyvní svetový ekonomický rozvoj.

Opatrenia, na ktorých sa politici dohodli – a sú veľmi sporné – povedú v nadchádzajúcich desaťročiach aj k masívnemu ekonomickému otrasu. Ilustruje to aj nová komplexná analýza na túto tému.

„Priemerný odhad nákladov na klimatickú politiku, nerealisticky – za predpokladu realizácie s minimálnymi nákladmi – sa pohybuje v rozmedzí 3,8-5,6 % HDP v roku 2100 (ale skôr viac).

Priemerný odhad prínosov klimatickej politiky – bez toho, aby sa počítalo s mnohými zápormi tejto politiky – sa podľa výskumníkov pohybuje medzi 2,8 – 3,2 % HDP.

Prieskumníci tiež vysvetľujú, že v roku 2050 – kedy by sa malo podľa plánov politikov dosiahnuť „čistú nulu“ – najlepšie odhady prínosov cieľa 1,5 °C by boli okolo 0,5 percenta HDP, zatiaľ čo náklady by boli takmer 5 percent.

Hovoríme teda o zápornom príspevku desaťkrát väčšom, než aký by bol vôbec prínos. V rôznych ďalších modelových výpočtoch taktiež získate záporný pomer nákladov a prínosov s faktorom dva až štyri.

Nemali by sme však zabúdať, že táto analýza predpokladá koreláciu medzi obsahom CO2 vo vzduchu a vývojom teploty. Tento predpoklad však už niekoľko výskumných tímov vyvrátilo.

To tiež znamená, že všetky opatrenia prijaté politiky na zníženie emisií CO2 nebudú mať významný vplyv na globálne teploty, ale budú mať masívny vplyv na ekonomický vývoj.

Mali by sme sa teda pripraviť na najhorší scenár pre ekonomiku…

error: Content is protected !!